reklama

Ako je primátorovi Nesrovnalovi ukradnuté PKO

Je bratislavskému primátorovi úplne jedno, že namiesto kultúrneho stánku pre celé Slovensko nám idú na nábreží vybudovať developeri Jkrádeži verejnej funkcie nábrežia?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Tak - a je vymaľované. Zabudnite na PKO, je tu CPR.
Čo? No predsa CPR-A a potom CPR-B a CPR-C.

Hradby PKO... pardon CPR-A, CPR-B a CPR-C - aby ste náhodou z Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu alebo z presunutej cykotrasy nezazreli Dunaj. Zvyšky kultúry sú znázornené červenou kvapkou uprostred - planetárium alias CPR-B
Hradby PKO... pardon CPR-A, CPR-B a CPR-C - aby ste náhodou z Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu alebo z presunutej cykotrasy nezazreli Dunaj. Zvyšky kultúry sú znázornené červenou kvapkou uprostred - planetárium alias CPR-B (zdroj: Zdroj: EIA dokumentácia WOAL s.r.o. ​- Správa o hodnotení.)

Najprv fakty a štatistiky:

Celé územie developujú dve spoločnsoti: J&T Real Estate Holding (River Park, Panorama City, Zuckermandel, Eurovea 2, Klingerka, Ovocné sady...) a CRESCO GROUP (Slnečnice, Južné mesto) prostredníctvom spoločnej firmy WOAL s. r. o.

3 podzemné podlažia kompletne pod celou plochou pre 1505 áut.
Bez zásadného dopadu na dopravu v lokalite, samozrejme. Aspoň tak tvrdí dopravno - kapacitná štúdia. Ozaj - a ten poznáte? Medzi architektami vraj najobľúbenejší... Už ste videli dopravno-kapacitnú štúdiu v Bratislave, ktorá by niektorému developerovi nevyšla? ;-) 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Normálne tu vtip končí, moje pokračovanie vtipu už na zasmiatie nie je. Ja osobne som videl tri, ktoré nevyšli. A čo na to magistrát a primátor Nesrovnal? "- Nevadí, veď už teraz tie dotknuté križovatky totálne nestíhajú, tak ak ich priťažíte pár percentami od novej stavby, už je to aj tak jedno...magistrát súhlasí" (voľná citácia zo Záväzných stanovísk magistrátu ku stavbám Prima Park 2, Green Atrium alebo Podzemné garáže Ivana Horvátha).

Ale späť ku CPR číslam:
450 bytov a apartmánov, ktoré sa tvária ako občianska vybavenosť pre nás...
...túto fintu všetkých bratislavských developerov s apartmánmi (prípadne ateliérmi, služobnými bytmi, športovými rezidenciami, dopravnými bytmi a pod. - dosaďte si podľa ľubovôle) už dobre poznáme. Žiaľ, prečo im ju zhltnú magistrát aj všetky stavebné úrady a nepovažujú tieto apartmány za rezidenčnú funkciu, ale napríklad za hotelové apartmánové ubytovanie cestovného ruchu, je neznáme. Vieme si len domýšľať prečo... však teraz frčia byty a rezidenčné projekty ako teplé rožky, navyše sú na nich slušné marže, výnosný biznis, tak prečo nie. Bárs aj nad diaľnicou, koľajnicami ("Nový Ružinov" sektor E), na letisku ("Ovocné sady") alebo na ostatkoch PKO.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kompletný pohľad na CPR od severu. Farebne vyznačená verejná funkcia, ktorú primátor Ivo Nesrovnal "vybojoval" ako náhradu za sály, halu a priestory PKO. Oranžovým mediatéka, červeným planetárium. Zvyšok je súkromná funkcia bývania, rezidencie, trochu administratívy a verejné stravovacie zariadenia.
Kompletný pohľad na CPR od severu. Farebne vyznačená verejná funkcia, ktorú primátor Ivo Nesrovnal "vybojoval" ako náhradu za sály, halu a priestory PKO. Oranžovým mediatéka, červeným planetárium. Zvyšok je súkromná funkcia bývania, rezidencie, trochu administratívy a verejné stravovacie zariadenia. (zdroj: Zdroj: EIA dokumentácia WOAL s.r.o. ​)

Myslím, že raz o tomto počine okolo PKO budeme hovoriť vnúčatám ako o bratislavskej "krádeži storočia", podobne ako sa búranie podhradia Bratislavy dá nazvať krádežou duše mesta minulého storočia. Hoci... našlo by sa viac príkladov, keď s nami - obyvateľmi a verejným záujmom - "vypiekol" ktosi, komu išlo len o finančný osoh a možno aj o falošnú prestíž. Story s PKO sa začala už za primátora Ďurkovského predajom pozemkov v roku 2005. Dokonaná bola za primátora Nesrovnala predajom stavieb v roku 2015, ako "krádež" verejného priestoru a funkcie PKO za jedno euro. Toho primátora Nesrovnala, ktorého sme volili ako najväčšieho bojovníka za záchranu PKO. Zabojoval...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A aby názov zbytočne neprovokoval a neevokoval staré PKO, tak celé toto dielo dôkladne premenujeme, aby nikoho už nenapadlo spomínať na PKO. Bude to CPR. Celkom príšerná realita. 

Pozrime sa teda podrobne na tie písmená podľa abecedy - ale od konca: CPR C-B-A.

CPR-C, ktoré developuje J&T Real Estate (JTRE) je 8 až 10 poschodový čínsky múr popri ulici Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu (ktorú developer v materiáloch dôverne volá NAGLS).

V popredí 5 budov CPR-C, v pozadí sídlisko CPR-A. Cyklotrasa (neznázornená) je medzi pruhmi hlavnej cesty NAGLS.
V popredí 5 budov CPR-C, v pozadí sídlisko CPR-A. Cyklotrasa (neznázornená) je medzi pruhmi hlavnej cesty NAGLS. (zdroj: Zdroj: EIA dokumentácia WOAL s.r.o. ​- Správa o hodnotení)

CPR-Cčko tvorí 5 budov - od východu postupne:

  • 10-podlažný apartmánový dom (30 apartmánov, 3 138 m2 úžitkovej plochy),

  • od Dunaja dva 8-podlažné bytové domy (44 a 24 bytov, 6 017 a 4 734 m2) 

  • od ulice 8-podlažná administratívna budova (10 841 m2)

  • a najbližšie ku planetáriu 9-podlažný polyfunkčný dom (10 bytov, 45 aparrtmánov, 7 386 m2, z toho 300 m2 mediatéka)

Dôležitou časťou CPR-C má byť mediatéka, práve v posledne spomenutej polyfunkčnej budove najbližšie ku strednej časti s červenou kvapkou krvi...pardon dunajskou kvapkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ide o budovu na obrázku nižšie. Ako je už u JTRE dobrým zvykom, budova presahuje svôj pôdorys na prízemí do značnej miery, nielen ku Dunaju, ale od cesty dokonca vychádza až nad komunikáciu NAGLS - viď obrázok.

Rez planetáriom a pohľad na časť CPR-C, teda polyfunkčnú budovu (v ktorej bude malá mediatéka), kde vidno štandardnú architektúru celého priestoru - vyššie nadzemné podlažia presahujú pôdorys a prevísajú nad voľný priestor, nad chodníky, ba dokonca nad vozovku.
Rez planetáriom a pohľad na časť CPR-C, teda polyfunkčnú budovu (v ktorej bude malá mediatéka), kde vidno štandardnú architektúru celého priestoru - vyššie nadzemné podlažia presahujú pôdorys a prevísajú nad voľný priestor, nad chodníky, ba dokonca nad vozovku. (zdroj: Zdroj: EIA dokumentácia WOAL s.r.o. ​- Správa o hodnotení CPR-B a C.)
Planetárium. Alebo dunajská kvapka. 17 metrov veľká sála... ako náhrada PKO.
Planetárium. Alebo dunajská kvapka. 17 metrov veľká sála... ako náhrada PKO. (zdroj: Zdroj: dokumentácia JTRE)

CPR-B je zvyšok toho, čo sme kedysi poznali ako PKO - Park kultúry a oddychu.

Nebude tam však žiaden park, len trošičku kultúry, a možno ešte kúštik oddychu na terasách predražených kaviarní, ktoré svoje nenásytné chápadlá budú vysúvať od nabobtnaných stavieb cez chodníky ku vode tak, aby sa tam náhodou neobjavil nejaký cyklista, nedajbože požadujúci akúsi svoju cyklotrasu. Áno, toto je podľa pána primátora jeho výhra v rokovaniach o urovnaní sporov o PKO - vybojoval nám planetárium! Kultúru pre tisíce a tisíce (nielen) Bratislavčanov. Áno, červená kvapka "kultúry" v mori biznisu. Podľa developera "Planetárium v tvare Dunajskej kvapky, kupolová sála planetária s priemerom 17 m". Dopĺňam - dunajskej červenej, asi nie sme pri krásnom modrom Dunaji ale pri Červenom mori. Viacmenej jednoúčelový stánok pre 140 návštevníkov (ospravedlňujem sa priaznivcom astronómie a planetárií, nič proti nim nemám, je fajn že Bratislava by mohla mať planetárium... ale prosím vás - takto? Namiesto PKO?). A potom ešte čosi, čo nik netuší čo to vlastne má byť: akási "mediatéka", teda niečo o rozlohe smiešnych 300 m2 (áno, predstavte si plochu 10x30 m, to je všetko...), po čom isto tisíce Bratislavčanov volajú ako po najdôležitejšej kultúrnej ustanovizni, s ktorou v portfóliu sa už budeme môcť považovať za špičku kultúrnej Európy a okolia.

Severný pohľad od ulice Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu na bloky CPR-C a CPR-B (červené planetárium)
Severný pohľad od ulice Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu na bloky CPR-C a CPR-B (červené planetárium) (zdroj: Zdroj: EIA dokumentácia WOAL s.r.o. ​)

A všetko toto zabalené do tuctovej architektúry, ktorej prioritným cieľom je už na prvý pohľad snaha vytĺcť z plochy čo najviac metrov štvorcových na predaj či prenájom. Nepripomína vám to niečo? Napríklad prerastené budovy susedného River Parku developované tiež JTRE, presahujúce ponad chodníky až nad cestu? Áno, neklamný znak architektúry novodobých bratislavských zlatokopov 21. storočia.

CPR-A je západná časť nábrežia,
ktorá sa má kompletne pod rukami druhého zo spolupracujúcich developerov Cresco (Slnečnice / Južné mesto) premeniť na sídlisko s 36 000 m2 podlahovej plochy, teda 8 a 9-podlažné bytové a apartmánové domy s takmer 300 bytmi a apartmánmi, na prízemí doplnené obchodíkmi a so 661 parkovacími miestami v 3-podlažnej garáži. 

CPR-A - západný pohľad. Veľa voľného priestoru medzi nábrežím a ulicou veru nezostalo...
CPR-A - západný pohľad. Veľa voľného priestoru medzi nábrežím a ulicou veru nezostalo... (zdroj: Zdroj: EIA dokumentácia WOAL s.r.o.)
Južný pohľad na sídlisko CPR-A - súvislú zástavbu 8 až 9-podlažných prepojených bytových domov.
Južný pohľad na sídlisko CPR-A - súvislú zástavbu 8 až 9-podlažných prepojených bytových domov. (zdroj: Zdroj: EIA dokumentácia WOAL s.r.o.)

Ku tejto časti sa nedá povedať nič iné, ako že ide o čistú funkciu bývania, na prízemí doplnenú o drobné služby (napr. stravovacie zariadenia). Kultúru, šport či iné verejné funkcie tu nehľadajte. Tu už je to zabité úplne nadobro.

Pohľad na západný blok CPR-A - sídlisko od Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu. Ako vidno, domy sú úplne nalepené na komunikáciu, bez zeleného stromoradia či oddelenej cyklotrasy.
Pohľad na západný blok CPR-A - sídlisko od Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu. Ako vidno, domy sú úplne nalepené na komunikáciu, bez zeleného stromoradia či oddelenej cyklotrasy. (zdroj: Zdroj: EIA dokumentácia WOAL s.r.o. ​- Správa o hodnotení)

Áno, tiež previsy nad chodníky, z oboch strán. Navyše, celá stavba tvorí súvislú 180 m dlhú bariéru s jedinou prelukou. Úplne zabíja vzdušnosť priestoru a priehľady na Dunaj. Študentom architektúry by asi takáto seminárna práca neprešla ani na zápočet v druhom ročníku.

Ukradnutá medzinárodná cyklotrasa

V územnom pláne hlavného mesta nájdete medzinárodnú cyklotrasu - Moravsko-dunajskú cestu ako aj hlavnú spojnicu Eurovelo 13 do centra mesta (R11-Dúbravská radiála) nakreslenú popri nábreží - v páse parcely, ktorá sa tiahne po celej dĺžke nábrežia pri travertínovom múriku v šírke 8 metrov a patrí mestu.

V plánoch developera aj primátora Nesrovnala však cyklisti pri Dunaji nemajú čo jazdiť. Preto napriek rozporu s územným plánom ich presunuli doprostred divokej automobilovej dopravy na ulici NAGLS. Do tohoto - ako to ja volám "údolia smrti" - kde po dobudovaní slnko ani veľmi nezasvieti, zato bude preplnené ďalšími kvantami áut, hlukom a splodinami, dobre izolované múrom stavieb CPR, aby sa náhodou smog nerozptýlil a ja som zo sedadla bicykla nezazrel Dunaj. Pozor - šírka cyklopruhu je fantastický 1 meter, navyše v smere do centra je riešený medzi dvomi pruhmi automobilovej dopravy (!) - úplne bezpečné a geniálne riešenie, obzvlášť pre bicyklujúcu mládež, či rodiny s deťmi... Na verejnom prerokovani aj sám dopravný projektant priznal, že na takúto cyklocestu by teda s rodinou bicyklovať nešiel...

Vedenie cyklopruhov v hlavnej ceste - Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu. Šírka pruhu 1 meter. Bez oddelenia od automobilovej dopravy. Škoda že na obrázku nie sú zakreslené automobily z oboch strán cyklistu a električky, aby bolo vidno ako geniálne a bezpečne je to vymyslené.
Vedenie cyklopruhov v hlavnej ceste - Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu. Šírka pruhu 1 meter. Bez oddelenia od automobilovej dopravy. Škoda že na obrázku nie sú zakreslené automobily z oboch strán cyklistu a električky, aby bolo vidno ako geniálne a bezpečne je to vymyslené. (zdroj: Zdroj: EIA dokumentácia WOAL s.r.o. ​- Správa o hodnotení)
Vedenie cyklopruhov v hlavnej ceste - Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu. Šírka pruhu 1 meter. Bez oddelenia od automobilovej dopravy. Rodinu by som tadiaľto na cyklovýlet nevzal...
Vedenie cyklopruhov v hlavnej ceste - Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu. Šírka pruhu 1 meter. Bez oddelenia od automobilovej dopravy. Rodinu by som tadiaľto na cyklovýlet nevzal... (zdroj: Zdroj: EIA dokumentácia WOAL s.r.o. ​- Správa o hodnotení)

Ako kompenzáciu v navrhnutom variante umožňujú pri Dunaji zmiešaný pohyb cyklistov a chodcov, do maximálnej rýchlosti chôdze. Čo veľmi asi fungovať nebude. 

Ak by nebol developer tak zaťatý, a od začiatku rátal s cyklistami a nevytesnil ich už pred 8 rokmi stavbou River Parku, tak by sa tam krásne zmestili do samostatnej segregovanej (aj zeleňou, kríkmi) oddelenej cyklotrasy. Ale to by musel developer ustúpiť zo svojich plánov - roztiahnuť sa terasami a sedeniami reštaurácií až na pešiu promenádu. Hoci - ak chce plochu na tento účel - veď mal kľudne odsunúť svoje stavby alebo zmenšiť ich pôdorys a bolo by dosť miesta na terasy, cyklistov, zeleň i chodcov. Avšak priority sú opačné - maximum metrov štvorcových stavieb, potom terasy a biznis, potom chodci... ...a cyklisti - na chvoste. Namiesto lepšieho riešenia dvoch segregovaných trás s veľkorysou šírkou: cyklotrasy pre rýchlejšie presuny v oddelenom pruhu popri ceste (ak je obava z rýchlych cyklistov pri Dunaji) a turistickej trasy v oddelenom pruhu popri nábreží tak máme úplný paškvil, ktorý už riešiteľný nebude a na desaťročia zabetónuje situáciu. Postavené domy už nik neposunie.

Ukradnutý verejný priestor

Terasy a vonkajšie sedenie rozťahujúce sa do voľného priestoru som spomínal už vyššie. Nejde však len o terasy.

Ide aj o "veľkorysú" šírku nábrežnej promenády. Namiesto normálnych 8 metrov, čo je šírka pozemku mesta na nábreží, je z nej uhryznuté na 5-6 metrov. Lebo stavby. A to nehovorím o verejnom priestore parku (nie je tam, darmo budete hľadať) alebo verejnom parteri stavieb. Zeleň nad garážami medzi blokmi stavieb má byť "poloverejná". Nikto však netuší, čo tou poloverejnosťou developer myslí - asi že domáci tam môžu pobudnúť a ostatní sa z diaľky môžu pozerať...?

No a vrcholom je riešenie zelene v centrálnom priestore planetária, kde by človek čakal veľkorysú vzdušnú plochu, zeleň na rastlom teréne a aj vzrastlé stromy (isto si viete vybaviť taký priestor so stromami napríklad na Hviezdoslavovom námestí). Tuná? Nič, len vybetónovaná plocha, doplnená "stredne vysokými stromami s ľahkou vzdušnou korunou" v mobilných kvetináčoch. Ozaj to budú autentické košaté stromy so slušným tieňom. A vie niekto aká je stredná výška stromu v kvetináči?

Tu mi nedá nezacitovať zo zdôvodnenia developera, kde nás úplne ťahá za nos pri popise svojho veľkorysého verejného priestoru a jeho výnimočnosti.

 Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite

"Cieľom navrhovanej činnosti je vytvorenie atraktívneho verejného priestoru promenády a priľahlých verejných plôch, plných zelene a rekreačných plôch, obohatených kvalitnou architektúrou v zmysle mestom požadovanej funkčnej náplne.

Navrhovaná činnosť v lokalite je naplnením zámerov územnoplánovacej dokumentácie a zároveň podnikateľského zámeru navrhovateľa.
Stavba navrhovaného polyfunkčného súboru si kladie za cieľ pokračovať v tradícii výnimočnosti tohto priestoru pre Bratislavčanov, propagovať a popularizovať nábrežie Bratislavy v širšom spoločenskom merítku urbanisticky naväzujúc na už vybudovaný zámer River Park 1I..
Pozitívom je, že návrh zapája promenádu do celkového hmotovo-priestorového riešenia, obohacuje verejný priestor kultivovanou zeleňou, pričom hmota objektu vytvára bariéru promenády od rušnej ulice Nábrežia Armádneho generála Ludvíka Svobodu."

Ozaj, v rámci "kultivovanej zelene" na ktorú sa developer odvoláva, len podotýkam, že v rámci výstavby plánuje vyrúbať úplne všetku zeleň, ktorá tam dnes je. Nie je v pláne nechať ani len jeden zo vzrastlých stromov ktoré dnes toto nábrežie skrášľujú.

Ukradnutý kultúrny stánok

Na akúkoľvek slušnejšiu či väčšiu multifunkčnú sálu na kultúru, koncerty, plesy či výstavy na tomto mieste môžeme zabudnúť. Nič také nebude.

Pri prerokovaní EIA však nariadilo Ministerstvo životného prostredia na základe mnohých podnetov od účastníkov v konaní vypracovať aj ďalší variant zámeru s prevažujúcou funkciou občianskej vybavenosti podľa územného plánu. Nech sa posudzuje aj variant s prevažujúcou kultúrou a vybavenosťou, pričom bývanie má byť len doplnková funkcia. Čo myslíte, ako to dopadlo v auguste, keď developer ministerstvu predložil podklady? Žiaden taký variant nebol predložený! Developer si z nás i ministerstva spravil srandu, povinný variant odignoroval a zdôvodnil to tým, že však aj pôvodný variant má prevažujúcu funkciu občianskej vybavenosti celomestského a nadmestského významu! Teda že ten jeden stačí! Podotýkam, že územný plán umožňuje maximálne 30% bývania v danej lokalite, avšak každému súdnemu človeku je jasné, že developeri tuná pripravujú niečo úplne iné - sídlisko, kde rezidenčná funkcia je zjavne dominantná. A náš milý pán primátor im to posvätí - stanoviskom magistrátu popierajúcom nos medzi očami.

Ak už chcú sídlisko... kde je priestor na infraštruktúru súvisiacu s bývaním? Kde je detské ihrisko, materská škola či posilnenie základnej školy?

Ukradnutý športový stánok

Niektorí možno nevedia, ale v západnej časti PKO je/bola športová hala s hľadiskom aj so zázemím, kde sa hrávali i prvoligové zápasy - napríklad volejbal, ale aj mládež tam mala možnosť hrať turnaje v halovom futbale (dodnes si pamätám, ako tam syn hral svoj prvý bratislavský zápas zimnej ligy starších žiakov). Teraz sa stáva len ďalšou položkou zlikvidovaných ihrísk a športovísk v Bratislave. Asi len tu v Bratislave je možné, že nám tak nehorázne miznú plochy na športovanie... štadióny (Artmedia Petržalka, Vinohrady v Ružinove, FC Ružinov pri Ružovej doline, posledne ihriská oproti Okresnému úradu nahradili domy NiDo), ale aj športové haly (napr. hala na Jégeho ulici, zhorená gymnastická telocvičňa na Pošni, alebo teraz PKO).

Športová hala v areáli PKO dobre slúžila profesionálom i mládeži a deťom. Už nebude.
Športová hala v areáli PKO dobre slúžila profesionálom i mládeži a deťom. Už nebude. (zdroj: Foto: Peter Herceg)

Nuž, tak miesto športu budeme sedieť v kaviarňach a planetáriu CPR. Aj tak sa dá.

Sme im ukradnutí

Architektúra hodná mena developera.

Áno, spravili všetko pre to, aby svojmu menu, ktoré si vybudovali kvalitou architektúry River Parku a jeho verejných priestorov, v ničom nezaostali ani na novom sídlisku CPR. Je im jedno, že už sa nedožijeme veľkorysých verejných priestorov na nábreží. Takto získavajú celý severný breh Dunaja... od Karloveskej zátoky, cez PKO, Riverpark, Zuckermandel, Euroveu, možno až po Zimný prístav, na ktorý si brúsia zuby....

A tí, čo by mali hájiť záujmy obyvateľov? Napríklad primátor, ako šéf exekutívy mesta a hlavný usmerňovač výstavby? Zabudnime. Sme im ukradnutí.

Verejný záujem? Na poslednom mieste.

A čo na to naši volení zástupcovia, ktorí majú hájiť verejný záujem voči partikulárnemu súkromnému záujmu developerov? O postoji pána primátora, ktorý dokázal zázračne spraviť 180-stupňovú otočku od bojovníka za záchranu PKO pred minulými voľbami po toho, kto PKO podrezal po voľbách, snáď ani netreba veľa písať. Za zmienku stojí aj menoslov 28 poslancov, ktorí sú svojim hlasovaním v decembri 2015 podpísaní na dokonaní tejto hanebnej prehry. Dobre si ich - hlavne teraz pred voľbami - pozrite (naspodu článku). Mnohí z nich sa na nás usmievajú svojimi falošnými úsmevmi z bilbordov (čaro nechceného - vlastníkom väčšiny ktorých je zhodou okolností spoločnosť v portóliu istej skupiny J&T... viď BigMedia) po celej Bratislave, sľubujúc spraviť z nej raj. Raj isto - ale ako pre koho.

Bigboardy v Bratislave. Ivo Nesrovnal, Martin Chren. Dvaja z 29 predajcov PKO. Prevádzkuje firma Akzent BigBoard, patriaca pod krídla J&T.
Bigboardy v Bratislave. Ivo Nesrovnal, Martin Chren. Dvaja z 29 predajcov PKO. Prevádzkuje firma Akzent BigBoard, patriaca pod krídla J&T. (zdroj: Peter Herceg)

Avšak predsa - dovolím si malé zamyslenie a pár otázok. Ako je možné, že na prerokovávaniach EIA - teda na najdôležitejšom konaní v povoľovacích procesoch - sa nezúčastňuje nikto za magistrát? Že nemajú najmenší záujem na oficiálnom prerokovaní obhájiť svoje stanoviská, vysvetliť verejnosti prečo a ako s návrhmi súhlasili či vypočuť oprávnené požiadavky verejnosti a podľa možnosti ich ešte zohľadniť vo svojich podmienkach? Je im jedna z najdôležitejších stavieb na najlukratívnješom mieste Bratislavy ukradnutá? Kde je pán primátor s ním pred pár mesiacmi zrušenou cyklotrasou pri River Parku a tuná s odsunutou cyklotrasou do hlavnej cesty z nábrežia, ktorý podľa jeho slov "rozbicykloval" (skôr však "obicykloval") Bratislavu? Kde sú dopravní inžinieri z magistrátu, ktorým nevadí, že aj podľa materiálov developera križovatky kapacitne nevyhovujú, kde sú... nie, nie sú... len idú po ruke zadávateľovi: "Nebudeme robiť prieky, nebodaj chcieť niečo pre občana či verejný záujem. Čo keď sa nám developer nahnevá a bude chcieť uplatňovať sankciu z potupnej tajnej zmluvy, ktorá je súčasťou tohoto biznisu storočia za euro a ktorú za nás, obyvateľov Bratislavy podpísal pán primátor zatajac nám, ako hanebne a nezákonne sa mesto zrieklo svojich práv. Napríklad práva si územným plánom zóny povedať, ako by nábrežie malo byť zaregulované. Alebo práva čo len zorganizovať verejnú diskusiu o podobe a budúcnosti tohoto nábrežia. (Viac o zmluve a samotných podmienkach predaja na stránke Bratislava otvorene)

Čo sa dá ešte robiť?

Napríklad apelovať na developera.
Aby sa trošku spamätal a možno začal myslieť aj na tie stotisíce obyvateľov, ktorých predsa len nejako svojim developmentom v Bratislave zasiahol a ešte zasiahne. Alebo na svoju budúcu povesť. Možno na svojich vlastných potomkov, aby sa raz nebál pozrieť im do očí a povedať - na toto som naozaj hrdý.

Čo takto trošku zmenšiť tie domy.

Čo takto trošičku ustúpiť s architektúrou z maximálneho okraja pozemku (ba až za neho siahajúcimi nadzemnými prevismi), trošku sa uskromniť, stiahnuť a nechať priestor na stromy, na veľkorysú slušnú segregovanú cyklotrasu? Možno by potom ani nebol taký boj o tú cyklotrasu priamo pri Dunaji... možno by nám stačila aj od cesty, ak by od nej bola normálne oddelená. Možno aj nejaký kríček by sa tam potom zmestil.

Čo takto trošku zelene... na rastlom teréne. Aspoň trochu živej reálnej prírody, nielen umelé trávniky na umelých svahoch nad betónovými stropmi garáží... Ja viem, treba každý meter pre garáže. lebo potom by nemohlo byť toľko bytov či m2 administratívy. Ale čo tak trocha skromnosti. Prečo vždy developeri potrebujú postaviť úplne na maximum toho, čo dovoľuje územný plán, ba až zaň. Prečo v celom zámere CPR-B a C je 91 (slovom deväťdesiatjeden) m2 zelene na rastlom teréne - čo je "až" 0.9% celej plochy pozemku? A zvyšok je nad betónom podzemných garáží? Takzvané "bratislavské developerské kvetináče". Lebo veď aj táto zeleň sa dá započítať a potom sa developeri môžu tváriť, aké zelené stavby robia... hoci je plocha investora samý betón s nasypanými vrstvami substrátu a so zeleňou už nie na prírodnom podloží, ale betóne.

A napokon - nech zostaneme pri kultúre - čo takto Bratislave venovať kultúrny stánok? 

Reálny. Skutočný.
Ako malé odškodné.
Kde by aj koncert, beánia, venček či Ples Oravcov mohol byť. Možno aj folklór, výstavy, krúžky... že kde?
Možno aj v upravenom a zmenenom návrhu PKO/CPR. Avšak veľké nádeje si už na tomto mieste nerobím. Keď raz je sekera do kmeňa zaťatá, nechce sa drevorubačovi iný strom zložiť... a developerovi iný projekt prekresľovať.

Sklad č.7 pri Eurovei.
Sklad č.7 pri Eurovei. (zdroj: Peter Herceg)


Alebo čo takto venovať Bratislave Sklad č.7 pri Eurovei? Zaujímavý priestor, ktorý stojí opravený ale (zatiaľ) nevyužitý ako majetok toho istého developera. Niečo na spôsob košickej tabačky -Kulturfabrik, či Kasární - Kulturparku. Bratislava nič také ako vlastný dôstojný stánok kultúry nemá (za čo samozrejme nemôže developer, ale aj "osvietené" vedenia mesta v minulosti)... Isto sa takémuto príspevku od J&T Real Estate pre mesto ja osobne a so mnou mnohí ďalší potešia viac, ako električke pred SND.

Pán primátor, neskúsime to spolu? Presvedčiť developera, že ho za 1 euro kúpime pre Bratislavčanov? Veď s rokovaniami o kúpe za 1 euro máte už skúsenosti!

(Autor je občiansky aktivista, účastník konania EIA ku PKO teda CPR-A, B aj C a kandidát na poslanca v mestskej časti Bratislava - Ružinov)

Peter Herceg

Peter Herceg

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujem ako projektový manažér v IT sektore, ale popri práci sa venujem dobrovoľníctvu a mladým – už od roku 1994 vediem projekt Katarínka – dobrovoľnícku záchranu kultúrnej pamiatky ruín kostola a kláštora sv. Kataríny pri Dechticiach (www.katarinka.sk). Popritom sa zaujímam o kultúrne pamiatky, o život okolo seba a komunálnu politiku v Bratislave a Ružinove, kde kandidujem za poslanca do miestneho zastupiteľstva. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu